Kde vzniká karbon — diesel vs benzín?
Dieselový motor:
Karbon sa tvorí hlavne v EGR systéme, sacích potrubiach a na vstrekových tryskách. Dieselové sadzové filtre (DPF) zachytávajú časť sadzí, ale EGR recirkulácia spalín späť do motora je hlavným zdrojom usadín.
Benzínový motor s priamym vstrekovaním (GDI/TSI/TFSI):
Palivo sa vstrieka priamo do spaľovacej komory — nevymýva sací ventil. Výsledok: na ventiloch vznikajú tvrdé nánosy karbónu, ktoré nemôžete odstrániť bez demontáže alebo HHO čistenia.
Klasický benzínový motor so vstrekovaním do sacieho potrubia (MPI):
Palivo prechádza cez sací ventil a čiastočne ho čistí — tvorba karbónu je pomalšia.
Kto potrebuje dekarbonizáciu skôr?
Poradie naliehavosti:
- 1.🔴 Diesel s EGR (každých 20 000–30 000 km)
- 2.🔴 Benzín GDI/TSI/TFSI (každých 25 000–30 000 km)
- 3.🟡 Benzín MPI/klasický (každých 30 000–40 000 km)
Špeciálny prípad: mestská jazda
Krátke trasy v meste sú najhoršie pre oba typy. Motor sa nestačí poriadne zahriať — karbón sa usadzuje rýchlejšie. Ak jazdíte prevažne v meste, znížte interval dekarbonizácie o tretinu.
Čo DPF filter a dekarbonizácia?
HHO dekarbonizácia nepomôže ucpanému DPF filtu — ten treba regenerovať osobitne (aktívna regenerácia alebo výmena). Dekarbonizácia čistí motor pred filtrom — EGR, ventily, spaľovacie komory.
Záver
Oba typy motorov profitujú z pravidelnej dekarbonizácie. Diesel a priamo vstrekovaný benzín sú náchylnejšie — nepodceňujte to. Výsledok pocítite pri prvej jazde po ošetrení.